• Šití

Komentář: Patriarchálna spoločnosť si naivne myslí, že šiť vedia a môžu iba ženy

Autor |2020-03-31T18:22:53+02:0027. března, 2020|Sloupky|

Situáciu, v ktorej sa nachádzame, snáď nemusím ani približovať. Mimoriadne opatrenia zasiahli razantným spôsobom do života každého z nás. Rôzni ľudia sa so situáciou snažia vysporiadať rôznymi spôsobmi. Niekto sa ešte zodpovednejšie venuje povinnostiam z domu, niekto prokrastinuje, niekto sa rozhodne úplne nerešpektovať nariadenia vlády a zapáliť si cigaretu bez rúšky uprostred mesta, niekto zas pomáha, ako to len ide. A to najmä tým najjednoduchším a najpotrebnejším spôsobom – šitím rúšok.

Osobne si vážim každého, kto sa vo svojom voľnom čase snaží aspoň trochu eliminovať deficit čiastočne vzniknutý podceňovaním situácie. O to viac ma zaráža, keď počúvam českého premiéra, ako ďakuje ženám, že šijú rúška alebo čítam žiadosť bratislavskej mestskej časti Dúbravka o dobrovoľníčky, ktoré by so šitím mohli pomôcť.

Vec sa má takto: Kde je napísané, že práve žena má sedieť za šijacím strojom? Príde mi, že aj v čase krízy – kedy by snáď každý jeden mal mať v záujme unifikáciu a nie polarizáciu spoločnosti – stále dávame priechod našim zažitým stereotypom. Jedným z nich je aj patriarchálne vnímanie rozdeľovania sociálnych rolí.

Aj v dobe emancipačného rozmachu jednotlivca – kedy sa každý snaží vytvoriť predstavu jedinečnosti a zároveň chce byť vnímaný rovnoprávne väčšinou spoločnosti – existuje, a do popredia sa tlačí, zaužívaný stereotyp. Stereotyp, ktorý si so sebou nosíme snáď už od doby, kedy vznikla Biblia. A možno ešte ďalej. Že žena má iné postavenie ako muž. A je mi proti srsti napísať, že nižšie.

Bol to Boh, ktorý podľa knihy Genezis, vytvoril Evu z Adamovho rebra, aby tak dal človeku sebe rovného pomocníka.

Vidí v tom niekto tiež oxymoron a spôsob, akým sa to dá interpretovať z dvoch rôznych pohľadov? Prvý pohľad, ktorý snáď každá feministka a feminista zastávajú, je, že Boh vytvoril pre človeka rovnocenného spojenca. Druhý pohľad však kladie dôraz na slovo pomocník. Ak je niekto iba pomocník, ako môže byť rovnocenný tomu, komu má pomáhať?

Presuňme sa teraz opäť do našej pandémiou zmietanej súčasnosti. Zistíme, že sme sa ďaleko neposunuli. (Možno okrem tej pandémie. Tú vtedy asi ešte nemali, keďže existovali iba dvaja ľudia.) Akokoľvek sa to bridí môjmu feministickému ja, ktoré sa pohybuje vo svojej sociálnej bubline, stále existujú v našej patriarchálnej spoločnosti predpoklady, že muž až aj žena majú svoju predpísanú rolu. Áno, povedal som to, patriachálnej spoločnosti. A väčšine mužov a žien to nevadí. Ich kultúrne dedičstvo to v nich tak ukotvilo, že im príde úplne bežné, že Babiš ďakuje ženám, že novozvolený slovenský premiér Matovič pri prianí k MDŽ vyzdvihuje svoje plné bruško, ktoré vďaka „žienkam“ má. A že sa v dobe pandémie obraciame na dobrovoľníčky a nie na dobrovoľníčky a dobrovoľníkov.

O autorovi:

Život je komédia. My sme vtipy, ktoré ho tvoria. Sú však momenty, kedy treba nasadiť vážnu tvár. Postaviť sa spoločenským problémom čelom a spoločne ich riešiť. #feminism #liberalism #lgbtiqplus #tolerance #climatechange

Napsat komentář

Při prohlížení těchto internetových stránek zpracovává dennichleba.cz Vaše osobní údaje, včetně cookies, za účelem hodnocení návštěvnosti webu a tvorby souvisejících statistik. Souhlasím