Fejeton: Tringelt nie je samozrejmosťou

Autor |2020-01-23T14:18:48+01:0017. prosince, 2019|Sloupky|

Nedávno sa mi stala zaujímavá vec. Ako správny študent, ktorý má hlboko do vrecka, som si na večeru objednal pizzu z najlacnejšej rozvážky v Brne. To ale ešte nie je tá zaujímavá vec. Po dlhej dobe som sa dostal k tomu, aby som si zmenil eurá na české koruny a tak si hovorím: zaplatím ju hotovosťou, keď už ju mám. No a teraz to príde.

Volá mi kuriér. Pýta sa ma, kde presne sa nachádzam. Adresa na objednávke zrejme nebola dostatočne ľahko dohľadateľná cez premakaný GPS systém, ktorý donášková služba využíva. Po niekoľkominútovom telefonáte a objasňovaní počujem z druhej strany: „Okej, do desiatich minút som tam.“ Ale veď už tu tá pizza mala byť minimálne pol hodinu. Aspoň tak mi to sľubovala webová stránka.

Div sa svete, kuriér nakoniec prišiel. O tom, že stál autom na druhej strane ulice – aj keď pred mojím domom boli tri voľné parkovacie miesta, plus široký chodník, na ktorom sa dajú vyhodiť blikačky-, sa ani nebudem zmieňovať. A o tom, že som iba na rýchlo vybehol v pyžame tiež nie. Sakra!

„Bude to 175 korún,“ zahlási veselo. Podávam mu dvestovku. S úsmevom si ju zastrčí do peňaženky a zavrie ju. „Babiša si prosíte?“ pýta sa ma nonšalantne. „Nie, ďakujem,“ odvetím. „Ani sa nedivím, nikto nechce Babiša,“ smeje sa podávajúc mi pizzu. Ostávam stáť trochu v rozpakoch. Čo ak by som naozaj bol Babišov priaznivec a volič? Nie že by som bol, ale aj keď som vtip pochopil, neprišlo mi vhodné, aby zaznel pri každom zákazníkovi. A evidentne ho už pán kuriér mal veľmi dobre nacvičený.

„Tak vám prajem dobrú chuť a dobrú noc,“ kričí na mňa nasadajúc do auta. Pripomínam, že stále stojím primrznuto v pyžame a s pizzou v ruke na ulici. Čakám na dvadsaťpäť korún, ktoré mi mal pán vydať? Áno. Skôr než sa ale stihnem spamätať, strápniť sa a vypýtať si tak smiešnu čiastku naspäť, je už roznáškové auto dávno preč.

Urobil som chybu, že som nebol asertívny a neozval sa? Urobil. Predsa len je to iba dvadsaťpäť korún. Ale je to dvadsaťpäť korún, ktoré len tak na zemi nenájdem. A ak by som aj našiel, spolu by som už mal päťdesiat korún. Čo sú dve eurá. Pokojne ma môže niekto nazvať žgrlošom, ale nepovažujem za bežnú prax, aby si niekto vzal tringelt len tak podľa vlastného uváženia. Nie sme v Amerike, kde je obsluha v gastre naozaj závislá od tringeltov. Sme v strednej Európe kde je tringelt a jeho výška striktne určovaná zákazníkom.

Sám tringelty dávam rád. Ale za dvoch podmienok. Za prvé, že na ten tringelt mám dostatok peňazí a za druhé, že som bol nadmieru spokojný s obsluhou. Už podľa toho sa potom aj odvíja jeho konkrétna výška. V tomto prípade žiaľ v platnosť neprišiel ani jeden zo spomínaných bodov. Nebol som ani spokojný, ani peňazí som nemal na rozhadzovanie.

Bola moja hlúposť, že som sa neozval a nič som kuriérovi nepovedal. Pokojne som mu mohol dať lekciu, pokojne som mohol napísať sťažnosť. Bolo by to ale k niečomu dobré? Nemám rád povyk a nemám rád, keď mi obsluha napľuje do jedla. Netvrdím, že sa to deje, ale z dotyčnej pizzerie si objednávam pravidelne. Nechcem pre pätnásť korún a jedného nie úplne taktu znalého kuriéra zanevrieť na svoj obľúbený podnik a znepriateliť si kolektív, ktorý ma častokrát živý.

Zaujímalo by ma, koľko peňazí už pán kuriér takto nakopil. Snáď ich aspoň rozumne využije.

O autorovi:

Život je komédia. My sme vtipy, ktoré ho tvoria. Sú však momenty, kedy treba nasadiť vážnu tvár. Postaviť sa spoločenským problémom čelom a spoločne ich riešiť. #feminism #liberalism #lgbtiqplus #tolerance #problemsolving

Napsat komentář

Při prohlížení těchto internetových stránek zpracovává dennichleba.cz Vaše osobní údaje, včetně cookies, za účelem hodnocení návštěvnosti webu a tvorby souvisejících statistik. Souhlasím