Báseň: Prokrastinačný sadizmus

Autor |2019-12-02T16:33:29+01:0028. listopadu, 2019|Básně|

Nestíham písať, nestíham hovoriť,

nestíham premýšľať, nestíham tvoriť.

Stíham však všetko, stíham veľa,

stíham to, čo spraviť netreba.

 

Času je málo, čas už nemám,

preto hovorím: Ja sa vzdávam!

Sadám si na roh postele, líham si nadol,

v sne si hovorím: len aby som to zvládol.

 

Prebúdzam sa, sucho v ústach.

Trpká pachuť na jazyku, v úst hlbinách.

Pocit viny potláčam,

nevedomky si ho užívam.

 

Sadizmus najtvrdšieho zrna.

Sám sa mučím, zmetie ma vlna.

Všetci zrazu niečo potrebujú,

otravujú ma, aj keď obedujú.

 

Nedokážem povedať nie.

Idem s vervou, nech to nejak znie!

Pochodujem na stretnutie s osudom,

pochodujem naprieč životným súdom.

 

Čo spraviť treba, na to kašlem.

Čo spraviť chcem, to znesiem.

Čo spraviť treba, to ide mimo.

Čo spraviť chcem, dať si víno.

 

Prepadám sa do priepasti času,

prosím teda o pomoc vašu.

Sám si za to môžeš, sám s tým bojuj,

druhých svojimi problémami neotravuj.

 

Nestíham písať, nestíham hovoriť.

Ahľa! Poďme to osláviť!

Nestíham premýšľať, nestíham tvoriť.

Ahľa! Tak daj mi dôvod to odložiť.

 

Stíham však všetko, stíham veľa,

z môjho života sa stáva mela.

Stíham to, čo spraviť netreba,

veď prečo nie, bude to zmena.

 

Vo vlastnom nešťastí sa utápam.

Lahodne si klamem: Veď to zvládam!

Pocit viny potláčam,

nevedomky si ho užívam.

O autorovi:

Život je komédia. My sme vtipy, ktoré ho tvoria. Sú však momenty, kedy treba nasadiť vážnu tvár. Postaviť sa spoločenským problémom čelom a spoločne ich riešiť. #feminism #liberalism #lgbtiqplus #tolerance #climatechange

Napsat komentář

Při prohlížení těchto internetových stránek zpracovává dennichleba.cz Vaše osobní údaje, včetně cookies, za účelem hodnocení návštěvnosti webu a tvorby souvisejících statistik. Souhlasím